Do roku 2017 bolo slovo ARAWN hlavne menom kráľa rajského sveta večnej mladosti a blaženosti z keltských waleských mýtov. Od roku 2017 si jeho meno za názov zvolila štvorica hudobníkov zo severočeského Mostu, ktorým v októbri tohto roku vyšiel debutový album. Na zatiaľ skôr neznámu bandu fungujúcu dva roky je to pozoruhodný úspech, za ktorým je cca takýto príbeh: Album „Zrození“ bolo pôvodne k dispozícii len v digitálnej forme, Ďuro Haríň mal však pocit, že by bola škoda, ak by to tak zostalo a ponúkol jeho vydanie na CD.
Máme teda disk s desiatimi skladbami za štyridsať minút a konštatujem, že „Zrození“ si takúto starostlivosť zaslúži. Obzvlášť ako debut nováčikov na scéne fakt solídna vec, dobrá hudba, dobrý zvuk, atmosféra, chytľavé skladby, ktoré nie sú desiatimi variáciami jedného vzorca. Pokiaľ ide o žáner, tak Bandzone píše thrash-hardcore, archívy melodic death metal, kdesi inde bol uvedený aj melodický thrash/death metal. Hard core som tu veľmi nenašiel a ak za melodický death metal beriem veci ako GOD DETHRONED alebo AT THE GATES, tak ARAWN sa o tieto oblasti skôr len zľahka otreli. Pár týchto elementov v melodike a harmóniách je, hlavný vokál je tiež skôr drsnejší, ale celkovo to na „stupnici tvrdosti“ vidím prevažne na thrash metal.
Toto nikoho mrzieť nemusí, ARAWN ho hrajú na úrovni. Prevládajú energické stredné tempá, striedané rýchlejšími témami, možno trochu ako v novšej, do melodiky ponorenej tvorbe KREATOR. Je v tom dosť bojovnosti, ale aj veľa nálad, niekedy až zasnených a často dramatických. ARAWN do nárezov dávajú nálož melódií a používajú čisté, dobre vypracované gitarové linky, takže ich vášeň pre v podstate už „antikvárny“ žáner nevyznieva archaicky. Prakticky každá skladba obsahuje výrazný nosný hudobný motív, vďaka ktorému si ju možno zapamätať. A keďže sa spieva po česky, domácim fanúšikom sa do hlavy ľahko dostanú aj texty.
Tie sú zaspievané väčšinou revanými polohami – čisté tu nie sú – typickými hlavne pre európsky thrash. Často príde na um Mille Petrozza, zabrúsiaci aj do melodeathových končín. Texty sú napísané pomerne zručne, nie sú to žiadne komplikované rýmy, skôr taká klasika, ale nápaditá, a viaceré sú vydarené – od skladby „Krásná mrtvá“, svojho druhu gore „romantiky“ cez mrazivú „Lidice“, kde je súhra hudby a slov naozaj silná, alebo „Můžeš“ či „Tma“, prípadne fantazijné záležitosti „Arawn“ a „Válečník“. Tam, kde sa kapela púšťa do kritiky a politiky, to na druhej strane vyznieva skôr ako prvoplánová agitka z čias dávno minulých, „vytunená“ o alahy, brusely, merkely a ostatné „veľkohrôzy súčasnosti“, ale na celkovo dobrom albume sa pár momentov sťaby zo stredoeurópskych FB diskusií dá rozchodiť.